Pravica alebo Ľavica? Ľahká voľba.

Autor: Matúš Steis | 7.10.2013 o 14:34 | (upravené 10.10.2013 o 16:32) Karma článku: 6,79 | Prečítané:  195x

Podľa štatistík je na Slovensku relatívne nízke politické povedomie a veľa ľudí poriadne nevie, aké politické rozhodnutia pri volebných urnách vykonávajú a aké následky prinesú. V tomto krátkom článku sa pokúsim veľmi jednoducho zhrnúť základné rozdiely medzi pravicovou a ľavicovou politikou tak, ako ich vidím ja.

Základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou nespočíva v ničom inom ako v miere, do akej vám prekáža sociálna nerovnosť. Myslíte si, že ľudia by si mali byť majetkovo čo najrovnejší, alebo ste názoru, že každý má byť ohodnotený peniazmi zodpovedajúcimi trhovej hodnote jeho jej práce? Sociálno-demokratické strany považujú za normálne, aby ľudia dostávali finančné prostriedky od spoločnosti (od štátu, od nás všetkých) bez toho, aby do spoločnosti približne rovnakými hodnotami prispievali. Ponúkajú nám istoty, ktoré si všetci vraj tak veľmi zaslúžime. Budujú veľkú a drahú štátnu administratívu ktorá ma za úlohu generovať finančné prostriedky na tieto istoty. Ich typický postup je zvyšovanie daní pre majetnejších, podnikateľov a teda aj zamestnávateľov. Následne sú peniaze bohatších vrstiev prerozdelené medzi bežných ľudí prostredníctvom dávok, príspevkov a daňových úľav. Prirodzená reakcia bohatších je hľadanie prostredia s výhodnejšími podmienkami a zavádzanie úsporných opatrení na vykrytie strát spôsobených štátom, čo má za následok prepúšťanie a tým pádom vzrast nezamestnanosti. Paradoxne bežní ľudia trpia v dôsledku ľavicovej politiky. Presvedčený ľavicový politik by si povedal, že súkromné podniky nikto aj tak nepotrebuje, pretože sa dajú ľahko nahradiť rovnako efektívnymi štátnymi. Ilúzie o fungovaní štátnych podnikov kde nič nie je nikoho a všetko všetkých sa dajú veľmi ľahko rozbiť pohľadom na dnešné SPP alebo Železnice Slovenskej republiky. Ako fungovali podniky pred rokom 89 snáď ani netreba pripomínať. Všeobecne je takáto politika z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pretože vyžaduje viac finančných prostriedkov ako sama dokáže vygenerovať. Žitie na dlh má dlhodobo za následky spoločenské a finančné krízy, aké napokon momentálne aj zažívame. Podľa môjho názoru pochopili socialisti úlohu štátu v spoločnosti nesprávne. Štát tu nie je na to aby sa staral o ľudí, ale na to, aby zabezpečil, aby sa každý občan zvládol postarať sám o seba. Ekonomicky konzervatívne (pravicové) strany sa snažia vytvárať presne takéto podmienky. Základný princíp na ktorom funguje pravicová politika je dôraz na slobodu jednotlivca. Slobody sú pre pravičiara dôležitejšie ako istoty, lebo mu dávajú širokú paletu možností pre sebarealizáciu. Z toho vyplýva, že najdôležitejšou súčasťou pravicovej politiky sú nízke dane. Osobne verím, že ľudia majú dostatok zdravého rozumu, aby vedeli čo so svojimi peniazmi spraviť a nepotrebujú štát, akéhosi veľkého brata, na to, aby im peniaze násilne bral a v prípade potreby prerozdeľoval. Zdanenie počas pravicových vlád je nízke, dostatočné na pokrytie výdavkov na infraštruktúru, zdravotníctvo, obranu a do istej miery na školstvo a kultúru. Ďalším dôležitým znakom pravicovej politiky je silná fiškálna zodpovednosť. Je to vedomie, že požičať si znamená raz aj splatiť, častokrát s obrovským úrokom. Je to hlboko zakorenená idea odopierania si v prítomnosti, aby bolo viacej v budúcnosti. Nie je náhoda, že sociálni demokrati to robia úplne naopak. Štýlom za nás dobre, po nás potopa. Pravicová politika je určená predovšetkým usilovným a vynaliezavým ľuďom. Nevychádza z domnienky, že každý človek má automaticky nárok na všetko. Zadarmo dáva iba málo. Ale ak jedinec vynaloží dostatočné úsilie a vlastnoručne vytvorí hodnoty pre spoločnosť, je za to spravidla odmenený. To je ideál pravicovej politiky. Doposiaľ najférovejší systém a jasná voľba pre človeka, ktorý si ctí slobodu a prácu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?